Zrod bitevnika
Ked prisiel profesor Willy Messerschmitt do Bayerische Flugzeugwerke (od tohto nazvu je odvodena skratka Bf), Bf 110 bol jeho druhym dizajnovym dielom bojoveho lietadla. Hned po tvorbe slavnej jednomiestnej stihacky Bf 109, lietadla, ktore sa stalo jednou z legiend Druhej Svetovej vojny.
Dvojmotorova 110-ka bola odpovedou BFc na poziadavku Reichsluftfahrtministerium (RLM) z roku 1934 na doprovodnu stihacku a bitevnik (Zerstörer) s dlhym doletom. Boli postavene tri prototypy s motorovou jednotkou Daimler-Benz DB600. Prvy z nich vzlietol 12. maja z Augsburgu s pilotom Rudolfom Opitzom.
Navzdory tomu, ze sa pohonna jednotka ukazala byt "naladova" a ze lietadlu chybala potrebna manevrovatelnost, stroj bol na tom rychlostne ovela lepsie ako sa ocakavalo a co bolo dolezite, daleko prekonal podanu poziadavku na tento stroj od RLM.
Prve styri pred-serie Bf 110A-0s s motormi Jumo 210Da s vykonom 680 koni (500kW) boli teda objednane, ale ukazalo sa, ze maju zalostne slaby vykon. V roku 1938 ich teda nasledovalo 10 Bf110B-0 s motormi Jumo 210Ga a vykonom 730 koni. Prace a testy na novej stihacke vsak neboli dokoncene v takom case, aby zasiahla do bojov v prave prebiehajucej vojne v Spanielsku. Bf 110C bol teda prvy model, ktory bol zaradeny do sluzby. Motory uz mali silu 1085 koni vdaka jednotke DB601A. Zuslachtovanie stroja prinieslo aj "zrezanie" koncov kridel, co malo vplyv na agilnost lietadla. Modifikoval sa tiez aj kokpit. V roku 1939 tak vstupuje do sluzieb Luftwaffe nieco cez 300 strojov verzie C. Niektore boli vyrobene k plneniu uloh ako stihaci bombarder alebo ako pozorovacie lietadlo. Najvacsi uspech vsak mali pri utokoch na pozemne ciele pri invazii do Polska. Pri prihliadnuti na ostatne elementy nemeckej sily sa tato uloha ukazala ako najlepsia pre Bf 110.
Bolo to v roku 1940 a Bitke o Britaniu, kde sa ukazali vsetky nedostatky 110-ky ako stihacieho stroja. K velkemu sklamaniu Hermanna Göringa a zastancov tohto lietadla, 110-ka utrpela velke straty. Ohromna palebna sila umiestnena v nose lietadla vsak nepohla a nasledky boli znicujuce. Situacia sa stala vazna az natolko, ze Luftwaffe musela posielat Bf 109, aby chranili 110-ky a bombardery zaroven.
V roku 1941 sa Luftwaffe uspokojila s vidinou nahrady za Zerstörer Bf 110 v planoch na novy bitevnik Messerschmitt Me 210.Ten spociatku vyzeral byt ako idealny nastupca 110-ky. Ukazalo sa vsak, ze je postihnuty hlboko zakorenenymi nedostatkami vo vyvoji. Po kratkej a takpovediac tragickej sluzbe bola produkcia Me 210 v aprili 1942 zastavena. Tak zostala Bf 110 v podstate z nutnosti rovnako vo vyrobe, ako aj v bojovej sluzbe. Napriek tomu Messerschmitt vyvinul Me 410 zo starej 210-ky s pouzitim motora DB 603, ale ani to nemalo uspech a vyrobilo sa len 1100 kusov. Starnuca Bf 110 tak vyplnala medzery v potrebach Luftwaffe a plneni uloh ako bojovy bitevnik aj nadalej.
Neskorsie verzie tohto "dvojchvosteho" stroja vsak nasli uplatnenie na inych bojiskach vojny a zvlast ako nocny stihac v poslednej faze vojny. Na Balkane, v Severnej Afrike a na Vychodnom fronte sa osvedcila 110-ka ako vynikajuca podpora pre pozemne jednotky. Podobne ako pri tazeni v Polsku sa ukazal tento stroj v koordinacii s pozemnymi jednotkami a pancierovymi silami ako velmi efektivna zbran.
S neuspechom Me 210 nasledovali dalsie verzie Bf 110 v rychlom slede. Najprv to bola verzia E s DB601N a sile 1200 koni. Potom "raketova" verzia F-2 a nocny stihac F-4. Poslednym modelom bola seria G. Verzia G-4 ako nocny stihac opat s vacsim vykonom dvoch motorov DB605B a 1475 konmi. Niektore z nich boli neskor vybavene zachytnym radarom.
Niektore boli vybavene takzvanou Schräge Musik - zbranovym systemom 2x 20mm MG FF/M, ktory palil pod uhlom, ked 110-ka letela pod bombarderom. Zvycajne sa montovala za zadnou castou kokpitu a v rukach skuseneho pilota to bola znicujuca zbran. Takyto typ utoku bol velkou nocnou morou pre posadky bombarderov RAF. Letiet v tme a nevediet o tom, ze ste v spolocnosti nepriatelskej stihacky, az ked uz bolo neskoro, bol velky tlak na psychiku.
Eso medzi nocnymi stihacmi Luftwaffe, Heinz-Wolfgang Schnaufer sa dockal konca vojny so 121 vzdusnymi vitazstvami. Skoro vsetky z nich dosiahol prave s Bf 110.
Finalna verzia Bf 110-H sa uz s koncom vojny a ukoncenim produkcie v roku 1945 nedostala dalej. Bola prave vo faze prototypu.
Vyrobilo sa 6150 kusov tohto univerzalneho lietadla.
Fakty: Hermann Göring mu dal prezyvku Eisenseiten.
Boli nasadene hned v prvy den vojny.
Bolo vyrobenych 45 kusov verzie B.
145 kusov sa zucastnilo utoku na Holandsko.
2000 kg bomb mohla niest verzia stihacieho bombardera.
1200 kg bomb mohla niest verzia Bf 110E.
3 kusy Bf 110C mali mechanizmus na tahanie klzakov.
4 kusy Bf 110C-4 boli dodane Nemeckom do Ruska v roku 1940.
Na verziu Bf 110D boli instalovane palivove nadrze roznych objemov kvoli dlhemu doletu.
Na Bf 110G-2/R1 bol montovany 37mm flakovy kanon.
ZG76 si narokovala 31 zostrelov v Polskom tazeni.
Prvy suboj Bf 110 s RAF sa odohral v decembri 1939.
Rudolf Hess pilotoval Bf 110 pri svojom lete do Skotska v maji 1941.
110-ky mali v malych poctoch vo svojich vzdusnych silach aj Madarsko, Taliansko a Rumunsko.
26 kusov Bf 110 bolo zostrelenych pri utoku na formaciu US bombarderov 16. marca 1944.
11. aprila Hauptmann Helmut Bergmann zostrelil 7 Lancasterov za 46 minut.
Suboj bitevnikov
Ako obstal nemecky stihaci bombarder Bf 110 v porovnani s podobnymi strojmi svojej doby.
Pri pohlade na oblohu nad Britskymi ostrovmi v lete 1940, bola jej neodmyslitelnou sucastou stihacka Bf 110. Ukazala sa s mnohymi nedostatkami ako stihacka, ale pocas celej vojny ucinkovala na bojiskach v roznych podobach. Technicky zastarala sa dockala svojej novej slavy ako nocny stihac na nemeckej oblohe. Pomohla mnohym pilotom k statusu 'eso' pri boji proti spojeneckym lietadlam na zapadnej fronte.
Koncepcia rychlej dvojmotorovej stihacky s dlhym doletom nebola v case jej vzniku nicim novym, ale ked Messerschmitt vyvinul 110-ku, jej dizajn sa javil ako uzasne vsestranne lietadlo s dlhou zivotnostou.
Neskoro na to, aby zasiahla do bojov v Spanielsku, ukazala svoju plnu bojovu silu v bojoch v Polsku, Norsku a Francuzsku, kde pri uzkej spolupraci s pozemnymi jednotkami ukazala svoju efektivnost.
Vela podobnych strojov bolo vyvinutych pocas vojny a tiez plnili rozne ulohy. Bristol Blenheim Mk.IVF bol pouzivany rovnako ako denny, tak aj nocny stihac. Dalej bol vyvijany pre Pobrezne velitelstvo k operaciam na ochranu konvojov.
Prvym japonskym dvojmotorovym stihacom je Kawasaki Ki-45 Toryu (Drakobijec). Bol az prekvapujuco rychly a jeho vyvin smeroval k nocnej stihacke a k utokom na pozemne ciele. Od spojencov dostal prezyvku 'Nick'. Rovnako ako jeho nemecky ci spojenecky protajsok bol modifikovany k roznym uloham. Bolo to prave toto lietadlo, ktore vykonalo prvy samovrazedny utok kamikaze v maji 1944.
Vsetky z tychto lietadiel boli postupom casu prekonane, zvlast takymi ako de Havilland Mosquito a Bristol Beaufighter, ale vsetky z nich sluzili az do konca vojny, okrem najstarsej verzie Blenheimu, ktora skoncila sluzbu v RAF v roku 1944.
Bf110
Vyroba: priblizne 6150 kusov roznych verzii vyrobenych
Prvy let: Bf 110V1 prototyp letel prvy krat 12. maja 1936
Pohonna jednotka: dva Daimler-Benz DB601A-1 (1100 koni) V12, neskor 2x DB601N (1200 koni)
Parametre: rozpatie kridel 16.27m, dlzka 12.16m, vyska 3.53m, plocha kridel 38.8m stvorcovych
Vaha: prazdny 4500kg, nalozeny pri beznej vyzbroji 6940kg
Vykon: max. rychlost 561km/h vo vyske 7000m, dostup 9753m, dolet 909km
Vyzbroj: 2x20mm kanony a styri 7.9mm gulomety v nose, jeden 7.9mm gulomet z zadnom kokpite. Kazda verzia nosila roznu vybavu bomb
Posadka: 2, pilot a zadny strelec/radiooperator
Poznamka: vykon a vaha zavisela od ulohy a nastavenia daneho stroja
Bristol Blenheim IVF
Vyroba: celkovo 3296 kusov Mk.IV plus 10 vyrobenych vo Finsku (VLT) a 676 kusov v Kanade (Fairchild) ako Bolingbroke
Prvy let: "dlhonosy" Blenheim IV letel prvy krat 24. septembra 1937
Pohonna jednotka: 2x Bristol Mercury XV (920 koni/686kW) 9 valec radial
Parametre: rozpatie kridel 17.17m, dlzka 13.01m, vyska 2.77m, plocha kridel 43.6m stvorcovych
Vaha: prazdny 4441kg, nalozeny pri beznej vyzbroji 6123kg
Vykon: max. rychlost 428km/h v 3505m, stupavost 457m za minutu, dostup 7498m, dolet 2333km
Vyzbroj: jeden 0.303 gulomet v pravom kridle a jeden 0.303 gulomet v otocnej vezi
Posadka: 3, pilot, bombometcik, strelec
Poznamka: vykon a vaha zavisela od ulohy a nastavenia daneho stroja
Kawasaki Ki-45 Toryu
Vyroba: 1701 kusov postavenych, vratane 26 predvyrobnych modelov
Prvy let: januar 1939 pohanany motorami Nakajima (820koni)
Pohonna jednotka: 2x Nakajima Ha-25 (1050koni) 14 valec radial alebo 2x Mitsubishi Ha-102
Parametre: rozpatie kridel 15.02m, dlzka 10.63m, vyska 3.71m, plocha kridel 32m stvorcovych
Vaha: prazdny 3695kg, nalozeny 5276kg
Vykon: maz. rychlost 547km/h v 7150m, stupavost 701m za mimutu, dostup 10000m, dolet 2000km
Vyzbroj: 2x 7.7mm gulomety v nose, 1x 20mm spodny kanon, 1x 7.7mm zadny gulomet
Posadka: 2, pilot, strelec
Poznamka: vykon a vaha zavisela od ulohy a nastavenia daneho stroja
Prebrane z mesacnika Flypast oktober 2011
